Dogo Argentino

Štandard

Štandard č.292 
Zem pôvodu: Argentína
Platnosť štandardu: od 29. 1. 1999
Použitie: lovecký pes pre vysokú zver
Klasifikácia FCI : skupina II – Bradáče pinče, molossovité a švajčiarski salašnícki psi 
sekcia 2. 1. – molossovité, dogovité psi, bez skúšky z výkonu

Krátka história: Toto plemeno pochádza z provincie Cordoba, ktorá sa nachádza v centrálnych oblastiach Argentíny. Zakladateľom plemena je Dr. Antonio Nores Martinez, lekár z rodiny starousadlíkov. Jeho vášnivá láska k psom a rovnako aj rodinná tradícia ho viedli k tomu, aby v r. 1928 zostavil v štandarde základné charakteristiky nového plemena psov, ktoré nazval argentínskou dogou. Najskôr začal so systematickým krížením rôznych čistokrvných psov so „starým bojím psom z Cordoby“, ktorým bol veľmi silný a mohutný pes, avšak povahou nevyrovnaný a geneticky neupevnený. Bol výsledkom kríženia rôznych plemien, na ktorom sa podieľali napr.: mastin, buldog a bulteriér. Vo svojej dobe boli tieto psy veľmi známe a u nadšených a fanatických milovníkov psích zápasov veľmi obľúbené. Medzi týmito obdivovateľmi boli ľudia zo všetkých sociálnych vrstiev spoločnosti a ich koníček sa vtedy považoval za normálnu zábavu.

Vďaka prísnej selekcii a rastúcej kontrole povahy dosiahol Dr. Martinez po niekoľkých generáciách svoj cieľ, pretože sa mu podarilo vyšľachtiť prvú „ rodinu“ zo stabilne dedenými vlastnosťami. Spočiatku považovali všetci tohoto psa za bojové plemeno, ale Dr. Martinez, vášnivý lovec, ho používal na svojich obvyklých poľovačkách na vysokú zver, pričom sa u psov tohoto plemena prejavili natoľko užitočné vlastnosti, že sa čoskoro stal pri podobných poľovačkách nenahraditeľným. Tak sa v priebehu krátkej doby premenil na vynikajúceho psa na vysokú zver. Behom rokov prekonal ďalšiu zmenu funkcie, pretože sa z neho vyvinul všestranný spoločenský pes, verný a nepodplatiteľný obranca svojho pána. Jeho sila, tvrdohlavosť, čuch a odvaha sú nedostižné medzi svorkovými psami pri poľovačke na diviačiu zver, pumy a ďalšiu škodnú zver, ktorá žije v ďalekých a členitých končinách Argentíny a ktorá spôsobuje škody na dobytku tunajších farmárov. Harmonický súlad a vynikajúce osvalenie pripomínajúce trénovaného atléta sú ideálnymi predpokladmi k tomu, aby mohol pes tohoto plemena prekonávať dlhé cesty za najrôznejších klimatických podmienok a aby bol schopný obstáť v tvrdých bojoch s prenasledovanými zvieratami.

Dňa 21. 5. 1964 bolo toto plemeno uznané Argentínskym kynologickým zväzom za samostatné plemeno. A od tejto doby sa tieto psy registrujú v plemennej knihe argentínskej agronomickej spoločnosti Sodiedad Rural Argentina.

Neskôr, 31. 7. 1973 bolo toto plemeno uznané ako prvé a jediné argentínske plemeno FCI a stalo sa tak hlavne vďaka neúnavným snahám Dr. Augusta Noresa Martineza, ktorý bol bratom zakladateľa plemena a pokračoval v jeho diele.

Celkový vzhľad: Celým svojim vzhľadom normálny pes molossovitého typu stredných proporcií, v požadovanom rámci veľký, ale nie robustný. Jeho vzhľad je harmonický a plný sily, pretože obrysy jeho silného svalstva sú zdôraznené pevnou, pružnou a ( vzhľadom k málo pružným tkanivám podkožia) k telu pevne priliehajúcou kožou. Jeho pohyb je kľudný a sebaistý. Jeho reakcie sú cielené a rýchle. V jeho pohybe sa neustále prejavuje radosť. Povaha je príjemná a láskyplná, jeho biela farba je nápadná a fyzické schopnosti z neho robia skutočného atléta.

Dôležité proporcie: Pretože ide o psa stredných proporcií, nie sú v jeho harmonickom a vyváženom celkovom vzhľade žiadne zvláštnosti. Taktiež hlava je stredných proporcií. Nosová časť je rovnako dlhá ako mozgovňa. Kohútik je v rovnakej výške ako bedrová časť. Hĺbka hrudníka zodpovedá 50% kohútikovej výšky a dĺžka trupu ju presahuje o 10 %.

Správanie – povaha: Veselá, prirodzená, nenáročná, priateľská. Je si veľmi dobre vedomí svojej sily. Nikdy nesmie byť agresívny. To je povahový rys, ktorý musí byť dokonale pod kontrolou. Jeho dominantné založenie ho neustále nutká k bojom o teritórium. To hlavne platí o jedincoch rovnakého pohlavia a je zvlášť nápadné u psov. Počas poľovačky je bystrý a nehlučný, odvážny a bojovný.

Hlava – stredných proporcií, silného a ťažkého vzhľadu, bez ostrých hrán alebo nápadného cizelovania. Profil je konkávnekonvexný: mozgovňa je vďaka kontúram žuvacích a krčných svalov konvexná, chrbát nosa je ľahko konkávny. Hlava tvorí s krkom silný oblúkovito zakrivený svalnatý celok.

Mozgovňa – Lebka – masívna, konvexná pri pohľade z predu aj z profilu. Jarmové oblúky dobre odstupujú a na spánkoch tvoria hlbokú prehlbeninu, ktorá dovoľuje silný vývoj spánkového svalu. Tylový hrboľ nesmie vystupovať, silné svaly krku ho prakticky zakrývajú. Stredová ryha je len málo viditeľná.

Stop – na prechode konvexného priebehu mozgovne k ľahko konkávnemu chrbtu nosa je len slabo vyvinutý. Pri pohľade zo strany tvorí jeho obrys jasne rezaný reliéf nadočnicových oblúkov.

Tvárová časť hlavy – Ňucháč – čierne pigmentovaný. Nosové otvory sú široko otvorené. Smerom dopredu ľahko vyhrnutý, pretože sa nachádza na konci konkávnej línie chrbta nosa. Pri pohľade z profilu je predná strana rovná a zvislá, nachádza sa na rovnakej priamke s predným okrajom hornej čeľuste, alebo veľmi ľahko pred ňou.

Papuľa – silná, dĺžkou trocha presahuje hĺbku, dobre vyvinutej šírky s ľahko konvergujúcimi bočnými plochami. Chrbát nosa je ľahko konkávky, čo je znak typický pre argentínsku dogu.

Pysky – stredne silné, krátke a tesne priliehajúce s voľnými čierne pigmentovanými okrajmi.

Čeľuste – záhryz – čeľuste silné a dobre oproti sebe postavené. Bez predhryzu alebo podhryzu. Obe strany čeľustí sa veľmi ľahko a rovnomerne zbiehaju. Silné a veľké zuby, dobre vyvinuté, pravidelne usporiadané, pevne usadené v čeľustiach, bez stôp zubného kazu. Doporučuje sa úplný chrup, ale väčší význam má pravidelné usporiadanie zubov. Žiadaný je nožnicový záhryz, kliešťový je prípustný.

Líca – široké a ploché. Bez vrások a oblúkov, pokryté silnou kožou.

Oči – tmavo až orieškovo hnedé, chránené očnými viečkami, prednostne s čiernymi okrajmi, aj keď čiastočná depigmentácia očných viečok sa nesmie považovať za vadu. Mandľového tvaru, uložené stredne vysoko a posadené ďaleko od seba. Celkovo majú pôsobiť dojmom pozornosti a činorodosti, ale nikdy nesmú pôsobiť vyslovene tvrdo, čo platí hlavne u samcov.

Uši – nasadené vysoko a vzhľadom k veľkej šírke lebky taktiež ďaleko od seba. Vzhľadom k pôvodnému využitiu psa by mali byť kupírované a vzpriamené. Trojuholníkový tvar a v dĺžke, ktorá nepresahuje 50% dĺžky predného okraja ušného boltca. Ak nie sú kupírované, sú strednej dĺžky, široké, silné, plocho priliehajúce a na špičke zaoblené. Srsť je hladká a o niečo kratšia ako na zbytku tela psa. Na ušiach sa môžu objavovať malé škvrnky, ktorých výskyt sa nepostihuje. Nekupírované uši sú prirodzené visiace a prekrývajú zadnú časť líca. Pri vzbudenej pozornosti môžu byť napoly vztýčené.

Krk – strednej dĺžky, silný, zdvihnutý. Dobre osvalený, horná línia je ľahko klenutá, kužeľovitý. Pri hlave tvorí svalstvo ľahký oblúk, ktorý stiera všetky nerovnosti kostry v tejto oblasti, široká základňa prirodzene prechádza do hrudníka. Je pokrytý pružnou a silnejšou kožou na hrdle, ktorá sa môže voľne kĺzať po tkanivách podkožia, pretože je tu voľnejšia ako na ostatných častiach tela. Na hrdle sa tvoria jemné vrásky, nie však visiaci lalok. Tento znak je pre funkčnosť zvieraťa veľmi dôležitý. Srsť v tejto oblasti môže byť trocha dlhšia.

Trup – dĺžka (od ramenného kĺbu až po sedaciu kosť) presahuje kohútikovu výšku zhruba o 10% .

Horná línia – rovná, kohútik a pánvová kosť sú v rovnakej výške a tvoria najvyššie body tejto línie.

Kohútik – široký a vysoký.

Chrbát – široký a silný so silne vyvinutým svalstvom, čo spôsobuje ľahko klesajúcu líniu smerom k bedrám.

Bedrá – silné, so silne vyvinutým svalstvom, ktoré spôsobuje, že sa pozdĺž chrbtice tvorí ľahká pozdĺžna prehĺbenina. Sú kratšie ako chrbát a smerom k pánvovej kosti sú ľahko stúpajúce. Celkový vývin osvalenia pozdĺž celej hornej línie prepožičiava psovi dojem ľahko spadajúcich línií, čo ale nezodpovedá skutočnosti. U dospelých psov je tento dojem ešte silnejší, vzhľadom k silne vyvinutému svalstvu chrbta.

Zadok – strednej dĺžky, široký, s dobre vyvinutým svalstvom. Je rovnako široký ako hrudník, alebo trocha užší. Zadok je horizontálne sklonený pod uhlom približne 30 stupňov. Horná línia ľahko klesá k nasadeniu chvosta.

Hrudník – široký a hlboký. Vrchol hrudnej kosti sa nachádza na rovnakej úrovni ako vrchol ramenného kĺbu a dolná línia hrudníka dosahuje na úroveň lakťov. Hrudník je priestranný, aby poskytoval priestor veľkým pľúcam, rebrá sú dlhé a stredne klenuté, spájajú sa s hrudnou kosťou na úrovni lakťov.

Dolná línia a brucho – mierne vtiahnuté nad dolnú líniu hrudníka, ale nikdy nie tak ako u chrta. Silné. Slabiny a brucho s rovnakým svalovým tónusom.

Chvost – stredne vysoko nasadený, s hornou líniou tvorí uhol 45 stupňov. Šabľovito prehnutý, dlhý a silný, dosahujúci až k pätám, ale nepresahuje ich. V kľude je prirodzene zvesený, v akcii sa mierne zdvíha nad hornú líniu, v kluse je nesený na úrovni hornej línie, alebo trocha vyššie.

Končatiny – hrudníkové – celkovo vytvárajú s telom harmonickú jednotu sily kostry a svalov. Pri pohľade z predu aj z boku sú rovné.

Plece – lopatky sú vysoko s dobrými proporciami a silné, so zreteľne modelovanými, ale nie prehnane silnými svalmi. Sú postavené pod uhlom 45 stupňov(v smere horizontálnom).

Rameno – strednej dĺžky, ktorá zodpovedá celku. Silné a výrazne osvalené, postavené v horizontálnom smere pod 45 stupňovým uhlom.

Lakte – robustné, pokryte o niečo silnejšou a pružnou kožou, bez vrások a záhybov. Prirodzene priliehajú k hrudníku. Vytvárajú dojem spojenia s hrudníkom.

Predlaktie – Rovnako dlhé ako ramenná kosť, smeruje kolmo k zemi. Kosti mohutné a rovné, dobre osvalené.

Zápästie – Široké, tvorí predĺženie predlaktia, bez kostných výrastkov a záhybov.

Záprstie – Mierne ploché, kosti dobrej substancie. S horizontálou tvoria uhol 70 – 75 stupňov.

Labky pánvových končatin – okrúhle, s krátkymi, silnými dobre uzatvorenými prstami. Vankúšiky na labkách sú mäsité a tvrdé, pokryté na pohmat drsnou kožou.

Pánvové končatiny – primerane uhlené, celkovo silné, mohutné, rovnobežne postavené. Pôsobia dojmom sily a pružnosti, čo si vyžaduje aj ich funkcia – vychádza z nich silný posun, ktorý je potrebný pre typický pohyb.

Stehná – primerane dlhé, silné s evidentne dobre vyvinutým svalstvom. Bedrový kĺb približne v 100 stupňoch.

Koleno – postavené v tej istej osi ako ostatná časť končatiny. Uhol medzi stehennou a holennou kosťou je približne 110 stupňov.

Lýtková časť – o niečo kratšia ako stehno, silná, dobre osvalená, pätový kĺb a nárt sú krátke, silné a mohutné. Zaručujú silný pohyb pánvových končatín. Nárt je silný, takmer valcovitý a k horizontále je postavený v uhle asi 90 stupňov. Vlčí pazúr musí byť odstránený.

Labky pánvových končatín – podobné vlastnosti ako u hrudníkových, ale sú v porovnaní s nimi trocha menšie a širšie.

Pohyb – výdatný a sebavedomí. Pri situácii, ktorá vzbudzuje jeho pozornosť a záujem jeho pohyb nadobúda rýchle reflexy, čo je typické pre toto plemeno. Krok je pomalý a kľudný. Klus je dlhý, výdatný hrudníkové končatiny dosahujú ďaleko vpred, pánvove končatiny poskytujú pohybu potrebnú energiu a silný posun. V cvale sa najviac zviditeľní energia a sila. Stopa je súbežná. Mimochod je ťažkou vadou a je neprípustný.

Koža – Po celom tele silná, ale mäkká a pružná. Dobre prilieha k telu. Má uvolnené tkanivo v podkoží, preto sa ľahko pohybuje. Okrem volnejšej kože na krku, kde je podkožné väzivo mimoriadne voľné, netvorí žiadne podstatné vrásky. Koža je čo najmenej pigmentovaná, aj keď vekom pigment pribúda. Nadmerne pigmentovaná koža je neprípustná. Uprednostňuje sa dobrý pigment okrajov slizníc pysku a očných viečok.

Srsť – krátka na celom tele, hladká mäkká na dotyk. Dĺžka od 1,5 – 2 cm. Hustota sa mení podľa klimatických podmienok. V tropických podmienkach je redšia a ostrejšia, čo umožňuje, aby boli pigmentové škvrny na koži viditeľnejšie, čo nemá byť penalizované horšou známkou. V chladnom prostredí je hustejšia a môže sa vytvárať aj podsada.

Farba – čisto biela. Prípustná je čierna alebo farebná škvrna okolo oka. Táto škvrna nesmie byť väčšia ako 10 % z celkovej plochy hlavy. U rovnako kvalitných jedincov by rozhodca mal uprednostniť psa s čistejšou bielou farbou.

Veľkosť – hmotnosť – kohútiková výška – psy: 62 – 68 cm

suky: 60 – 65 cm

Chyby – akákoľvek odchýlka od vyššie uvedeného sa musí posudzovať ako vada. Jej hodnotenie je úmerne veľkosti odchýlky.

Ťažké chyby 

-nedostatočne vyvinuté svaly a kostra
-málo pigmentovaný ňucháč
-ovisnuté pysky
-malé, slabé, alebo skazené zuby, neúplný chrup
-veľmi svetlé oči, ektropium, entropium
-sudovitý , hruškovitý hrudník
-ploché rebrá
-preúhlené končatiny
-príliš dlhý nárt
-netypický pohyb
-prehnane pigmentovaná koža u mladých jedincov
-malé oblasti s pigmentovanou srsťou
-nervózny, povahovo nevyrovnaný

Diskvalifikácia – úplne chýbajúci pigment nosa, predhryz, podhryz, modré oči, oči rôznych farieb, hluchota, dlhá srsť, farebné škvrny v srsti na tele, viac ako jedna farebná škvrna na hlave, kohútikova výška pod 60, alebo nad 68 cm, agresivita

Poznámka – psy musia mať dva normálne vyvinuté semenníky, úplne klesnuté v miešku.